sobota, 2. apríla 2011

Naše dve "zabudnuté" osobnosti z dejín kryptológie

Práve dnes som si so záujmom prečítal krátku životopisnú noticku o našom prvom slovenskom kryptológovi (lúštiteľovi) Karolovi Cigáňovi (27.9.1921-5.7.2005). Chcel by týmto mojím krátkym článkom som uviesť niekoľko  poznámok k doplneniu a prehĺbeniu dostupných historických faktov z jeho života a obohatiť tak všeobecné povedomie verejnosti o tieto doposiaľ neznáme alebo neprávom obchádzané osobnosti našich dejín. 


Počiatky kryptografickej služby v I. ČSR


Bol jedným z najtalentovanejších žiakov vojenského kryptológa a vysoko odborne ceneného špecialistu na šifrovacie systémy plk. Josefa Růžka (*1888 - +?). Ten bol od roku 1922, teda doslova u kolísky tejto dlho utajovanej, a už vtedy veľmi potrebnej vedeckej disciplíny v československej armáde I. ČSR, kde pôsobil ako dôstojník HŠ(hlavného štábu). Jeho učiteľ, skvelý rakúsky kryptológ zo "starej školy", c. a k. vojenského dešifrovacieho úradu, nem. Dechiffrierdienst, ktoré patrilo pod spravodajskú službu Jeho veličenstva, cisára Františka Jozefa I., K.u.k.Evidenzbüro, bol Andreas Figl. Spočiatku sa tejto veľmi zaujímavej činnosti venoval iba súkromne, ale postupom času, ako získaval mnoho teoretických a praktických znalostí štúdiom dostupnej odbornej literatúry i lúštením šifier z cvičných príkladov, dosiahol na úroveň, ktorá na tú dobu predstavovala kvalitu. Napriek rozličným tradičným prekážkam v armáde (odpor "starých pánov" navyknutých pre(d)vádzať výlučne len vojenský dril:)) presadil už v rokoch 1924-1925 do prvého vydania tzv. predpisu G1 o šifrovaní organizáciu písomných kurzov, určených na postupné vyškoľovanie kryptoanalytikov-lúštiteľov. V radoch mnohých záujemcov, najmä vojakov z povolania našiel niekoľko talentovaných adeptov, ktorým zasielal úlohy. Samozrejme, že s rastúcou obtiažnosťou počet uchádzačov postupne klesal. Keďže nadriadení týchto vojakov nemali pre túto činnosť pochopenie, nádejní frekventanti tohto korešpondenčného kurzu sa museli učiť lúštiť vo svojom voľnom čase. Plukovník Růžek poukazoval neustále na to, že sa podpora výuky kvalitných lúštiteľov armáde v neskoršom období vyplatí, ale márne. Teoretické a praktické poznatky z tejto činnosti pretavil do rozsiahlej 10-dielnej štúdie pod názvom Šifrovací systémy a návod k luštění kryptogramů


Armádna "ŠIFRA" v akcii


Napriek tomu, že sa v rámci korešpondenčného kurzu uskutočnili tri sústredenia, získal pre svoju skupinu, ktorej názov znel jednoducho "ŠIFRA" a ktorá sa v prevažnej miere sústreďovala na šifrovanie korešpondencie prúdiacej medzi vojenskými pridelencami na zastupiteľských úradoch I. ČSR v zahraničí a centrálou, iba štyroch spolupracovníkov. Kryptoanalýza šifrových systémov spriatelených či nepriateľských cudzích štátov prichádzala do úvahy len ako polosúkromná aktivita, keď náhodou zvýšil čas. Ďaľšie zabezpečovanie šifrovej prevádzky v armádnych zložkách, rovnako ako rádiový odposluch a zachycovanie otvorenej a utajenej komunikácie protivníka bolo pod patronátom a riadené spojovacím útvarom československých armádnych vojsk.
Napriek tomu, že túto veľmi delikátnu činnosť získavania tajných správ protivníka mala na starosti iná armádna zložka, Růžek sa aj jej starostlivo venoval. Spolupráca so spojovacím vojskom z jeho strany bola vtedy uspokojivá. Už od nástupu Hitlera k moci a jeho budovania a vyzbrojovania Wehrmachtu bola dosahovaná kvalita odposluchu nemeckých rádiových spojov pozemnej armády, letectva i námorníctva, ktoré malo k dispozícii spravodajské, 2. odd. HŠ ČSA. Vďaka enormnému úsiliu tohto oddelenia a Růžkovej "ŠIFRY" došlo aj k čiastočnému rozlúšteniu tejto šifrovanej komunikácie. Čo je však ešte zaujímavejšie, že pri tomto úspechu sa rozvíjala úspešná spolupráca s armádnymi lúštiteľmi z Maďarska a Rakúska, pričom určite k tomu prispeli aj úzke kontakty Růžka s jeho bývalým učiteľom Figlom,  a jeho kolegami, ako bol vynikajúci kryptoanalytik Hermann Pokorny (*1882-+1960, rodák z moravského Kroměříže), ktorý spolu s prvým menovaným za I. svetovej vojny úspešne lúštili ruské a talianské šifrové systémy. V roku 1936 nadviazal plk. Růžek spoluprácu s vojenskými odborníkmi Francúzska, Poľska a ZSSR na poli kryptológie. Dokonca svojim sovietským kolegom počas vojenskej misie československých štátnych predstaviteľov v tom istom roku vysvetľoval postupy pri lúštení nemeckej dvojitej transpozície, typu TT, ktorá niesla nemecké označenie Doppelwürfel, čo v slovenskom preklade znamená dvojkocky.


Prvé dotyky s ENIGMOU


Keďže sa mu do rúk dostala aj obchodná verzia šifrovacieho stroja ENIGMA I, po jeho detailnom rozbore z hľadiska slabých miest kryptologického spracovania ním šifrovaných správ, prišiel s konečným stanoviskom neodporučiť tento stroj ku kúpe. Napriek tomu bolo pre účely armády zakúpených 12 strojov tohto typu, ktoré sa aj nejaký čas v nej využívali,  pričom sa toto dialo bez jeho vedomia. Čo hralo samozrejme do karát Nemcom, ktorí poznali slabiny tejto verzie ENIGMY, a poľahky naše správy ním šifrované lúštili. Údajne mala byť táto ponuka obstarožných šifrovacích strojov podvrhom zo strany nemeckého agenta s krycím menom A-10, istého letca z Mníchova. Krátko pred obsadením našej republiky nacistickými vojskami poskytli francúzski kolegovia našim kryptológom schému prepojenia rotorov a prepojovacej dosky armádnej ENIGMY. Avšak príliš rýchly spád následných udalostí zabránil využitiu tejto životne dôležitej spravodajskej informácie.


Spravodajské faux-pas


Jedného krásneho jarného odpoludnia, dňa 14. marca 1939 opustilo náhle a nečakane velenie 2. oddelenia HŠ dvanásť dôstojníkov vybraných vedúcim tohto odboru plk. Václavom Moravcom. Bolo veľkou chybou, že medzi nimi nefiguroval plk. Růžek, čo sa aj neskôr ukázalo. Ešte však stačil odovzdať Moravcovi šifrovacie kľúče, ktoré používala armáda a inštruovať ho o ich používaní tak, aby nemohli byť ľahko zneužité. Ale ani toto nebolo nič platné. Velenie doma prevzal doterajší veliteľ 1. skupiny (študijnej) 2. oddelenia HŠ plk. gšt. František Havel, ktorému nezostávalo veľa na likvidáciu dôležitých dokumentov. A tak sa stalo, čo bolo pre našich lúštiteľov vyslovená katastrofa, pretože do rúk nemeckým okupantom pracujúcim v spravodajskej službe Abwehr sa dostala veľká časť zachovanej dokumentácie vrátane celého kryptologického archívu. Ešte horšie dopadli vojenské archívy na zemských veliteľstvách, ktoré nedostali rozkaz na skartáciu, tam Nemci prišli doslova a dopísmena ku všetkému.
Ihneď po skončení II. svetovej vojny, dňa 15. mája 1945 bol plk. Růžek menovaný náčelníkom 9. oddelenia HŠ ČSA, ktoré sa stalo vrcholným orgánom šifrovej služby v armáde. Jednou z troch skupín tohoto oddelenia bola lúštiteľská. Růžek sa vtedy taktiež zúčastnil výsluchov nemeckých lúštiteľov, ktoré odhalili ich úlohu pri lúštení zašifrovanej komunikácie medzi londýnskym ústredím a domácim odbojom počas II. svetovej vojny. Veľké množstvo textov, vyhotovených z výsluchov sa však z kryptologického archívu bohužiaľ záhadne stratilo. Dodnes nikto nevie s určitosťou povedať kto ich má v držbe alebo kde sa nachádzajú.


Nová krv sa nezaprie


Vráťme sa však k osudom našich protagonistov. Medzi novopečenými lúštiteľmi sa objavil aj prvý z dvojice menovaných, úspešný Růžkov žiak, účastník SNP. Karol Cigáň. Je o ňom známe, že v rokoch 1946 až 1949 pracoval vo funkcii divízneho šifranta. Vo svojom voľnom čase však študoval v písomnom kurze, ktorý poriadal plukovník Růžek. Práve on však ku koncu roku 1949 odišiel do výslužby. V jeho úlohe na mieste lúštiteľskej skupiny "ŠIFRA" potom pokračoval v hodnosti štábneho kapitána už zmienený Karol Cigáň. Jeho nesmierny talent, intuícia a trpezlivosť predznačili jeho budúce nemalé úspechy na poli kryptoanalýzy. Rozlúštil veľké množstvo rozličných šifrovacích systémov, ktoré v tej dobe používali armády okolitých štátov. hlavne vojenských kódových tabuliek západonemeckého GŠ a francúzskeho diplomatického kódu. Cigáň sa taktiež podieľal na vyhodnocovaní nemeckých materiálov o lúštení šifier londýnskeho spravodajského oddelenia čs. MNO. V roku 1965, už ako ex-kryptológ, rozlúštil šifrovací kľúč slovenskej odbojovej skupiny FLÓRA z depeší uložených v archívoch. Svoje poznatky zo spracovávania týchto veľmi citlivých spravodajských materiálov  uviedol vo svojej práci pod názvom Dopady lúštenia šifrovacieho systému čs. londýnskeho MNO z rokov 1940-1945 na domáci odbojOkrem tejto napísal aj niekoľko ďalších článkov a štúdií. Jeho práce neboli bohužiaľ nikdy vydané.

Ďalšie osudy lúštiteľov

Pretože nikto z vtedajšieho velenia armády nemal odvahu vziať na seba zodpovednosť za zopakovanie londýnskej kryptologickej katastrofy, bol daný súhlas k rozšíreniu lúštiteľskej skupiny na dvadsať pracovníkov. Preto bolo v rokoch 1951 až 1956 usporiadané celkovo 4 náborové kurzy, v ktorých bolo vyškolených približne 120 nových pracovníkov. Avšak vplyvom náročnej praxe a nepriaznivých pracovných podmienok mnoho z nich odišlo inam. Opakovala sa teda situácia z dvadsiatych rokov. Naviac prišlo k ďalšiemu úbytku nádejných kryptológov z dôvodov totalitného charakteru vtedajšieho spoločenského zriadenia. Práve z tohoto z dnešného pohľadu nezmyselného dôvodu (údajne pre "závadný" pôvod jeho manželky, ktorá bola dcérou tzv. kulaka) musel z lúštiteľskej skupiny odísť aj jeden z najlepších československých lúštiteľov éry ručných šifier - plk. Karol Cigáň. Po tomto sa vrátil na Slovensko a až do dôchodku pracoval na Obvodnej vojenskej správe v Komárne a doma sa súkromne venoval kryptológii ako amatér. Vďaka nemu a jeho skvelej schopnosti lúštiť sa podarilo v roku 1995 pracovníkom Vojenského historického ústavu v Prahe dostať k otvoreným textom desiatok depeší z pozostalosti škpt. Václava Morávka, člena odbojovej skupiny Obrana národa. Šifrovacia metóda, ktorú pri príprave správ do Londýna používal, bola kombináciou dvojitej transpozície s jednoduchou substitúciou. Schématicky sa označuje ako TTS. Plk. Cigáňovi však unikol jeden podstatný detail, nezistil totiž použité heslá, pretože pri ich konštrukcii nesprávne predpokladal použitie knihy. Dohovorené knihy používané v tomto prípade na výber hesiel do traspozície bývali napr. T. G. Masaryk: Světová revoluce alebo Fabricius: Lvi hladovějí v Neapoli. Zrejmou podmienkou bolo, aby obe strany, centrála i agent, používali rovnaké vydanie knihy. Metódy lúštenia transpozičných šifier, medzi ktoré patrí aj tzv. anagramová metóda, ak máme k dispozícii dve a viac zašifrovaných správ a bola objavená už v r. 1878 nezávisle na sebe troma pánmi Hassardom, Grosvenorom a Holdenom, čo bolo zrejmé aj z vtedy používanej literatúry generála Marcela Givierge Cours de Cryptographie z r. 1925. Rovnako so znalosťami slabých miest týchto a podobných šifier boli oboznámení aj predvojnoví lúštitelia vedení plk. Růžkom, pričom mali s nimi a s ich pomerne ľahkou lúštiteľnosťou aj praktické skúsenosti. Nemci tieto slabé šifry Morávkovej odbojovej skupiny dokázali rovnako dobre, ak nie lepšie, lúštiť taktiež preto, že ich používali veľmi dlho: od roku 1939 až do jeho smrti. K tomu sa ešte pridala vzájomná nedôvera a rozpory medzi dôstojníkmi šifrovacieho oddelenia a "ŠIFROU" plk. Růžka. Ti prví pohŕdali druhými, ignorovali ich hlboké znalosti, označujúc ich za "cifršpiónov" a neverili, že sa ich vlastné "dokonalé" šifry dajú lúštiť. Ďalší prípad ignorancie názorov lúštiteľov na kvalitu a bezpečnosť šifrových systémov a v ktorom znova figurujú vynikajúce kryptoanalytické schopnosti plk. Cigáňa pochádza z prvej polovice 50-tych rokov minulého storočia. Išlo o posúdenie kvality prototypu nového šifrovacieho stroja MAGDA. Konštruktérov vtedy riadila šifrová skupina 6. odd. GŠ pod vedením istého majora, hovorme mu mjr. S. Nadporučík C., ktorý patril medzi jeho konštruktérov, mal k dispozícii aj dva šifrovacie stroje, ktoré boli pred lúštiteľskou skupinou škpt. Cigáňa prísne utajované. Boli to šifrovací stroj francúzskej armády a šifrovací stroj KRYHA, ktorý v tej dobe používalo Obranné zpravodajství i napriek tomu, že škpt. Cigáň im tuto korešpondenciu rozlúštil. Velenie OZ mu ju úmyselne "podstrčilo" ako údajné šifry ilegálnej protištátnej skupiny. Išlo o dve zašifrované správy. Cigáň sa s nimi dlho trápil. Po mnohých rôznych skúškach sa mu predsa len podarilo odhaliť kúsok textu, v ktorom stálo nasledovné: "SEŽERU SI KLOBOUK". Svitlo mu, že nejde o skutočnú depešu, ale o podvrh pracovníkov OZ. Vyššie uvedený výrok bol vlastne vsadením sa jedného z pracovníkov o to, že Cigáň správy nerozlúšti. Ako mu klobúk chutil, nie je známe:-). Napriek prísnemu zákazu zoznámil nadporučík C. škpt. Cigáňa s týmito strojmi. Cigáňovi nedalo veľa práce presvedčiť nadporučíka C., že tieto stroje nie sú vhodné pre našu armádu. Bolo to však rovnako márne. Lúštiteľská skupina mala už vtedy k dispozícii americký poľný šifrovací stroj M 209-B, ktorý kryptologicky prevyšoval vyššie uvedené stroje. Následná reorganizácia na GŠ, ktorá zahrňovala pričlenenie lúštiteľského odboru pod spravodajské oddelenie generála Racka, spôsobila to, že sa úplne prerušili kontakty medzi lúštiteľmi a šifrantmi. Tento stav miestami prakticky pretrváva dodnes, a nielen v našej armáde či našich civilných kryptologických agentúrach, ale to už je iný príbeh.


Doplnenie: Informácie o životných osudoch týchto menej známych, napriek tomu veľmi zaujímavých a vzácnych osobností som čerpal zčasti z veľmi hodnotnej knihy pplk. v.v. Jiřího Janečka (on sám bol vojenským kryptoanalytikom a s plk. Cigáňom sa poznali osobne a spolupracovali aj na úspešnom rozlúštení stoviek depeší, ktoré za II. svetovej vojny prúdili medzi domácim odbojom a čs. centrálou Londýnskeho MNO) Gentlemani (ne)čtou cizí dopisy. Books: BonusA, Brno, 1998. Plk. Cigáň rovnako spolupracoval ako kryptológ-amatér pri zostavovaní a doplňovaní informácii z histórie tejto u nás dlhé roky utajovanej disciplíny pri písaní prvej verejnej a preto v našom prostredí ojedinelej monografie v Československu pod názvom Šifrovanie - algoritmy, metódy, prax, a ktorú vydala GRADA v Prahe r. 1992, dvojice autorov Prof. RNDr. Otokara Grošeka, PhD. a Prof. RNDr. Štefana Porubského,PhD.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára