streda 16. mája 2012

Ulrich Molitor (1442–1508)

Ulrich Molitor, sekulárny právnik, ktorý pôsobil na biskupskom dvore v Kostnici a neskôr na dvore Sigismunda, grófa z Tyrolska (často označovaného ako “Arcivojvoda Sigismund”)  napísal rané pojednanie o čarodejníctve, ktoré sa považuje za protiváhu spisu Malleus Maleficarum (Kladivo na čarodejnice, 1486). Jeho presný názov bol rozličného znenia, najprv De Laniis et Phitonicis Mulieribus (Ohľadom čarodejníc a veštíc) a Tractatus de Pythonicis Mulieribus (Pojednanie o ženách ktoré predpovedajú budúcnosť), poprvýkrát sa objavilo v roku 1489 a bolo mnohokrát vydávané v latinčine (slovo “Laniis” sa zmenilo na “Lamiis”) a v nemčine. Hoci Molitor prijímal možnosť, že ktokoľvek kto v skutočnosti vykonal pakt s Diablom a odhodil vieru v Boha si zaslúži smrť za apostázu a idolatriu, rovnako však tvrdil, že schopnosti prisudzované čarodejniciam boli len iluzórne, zdôrazňujúc úlohu Diabla a toho faktu, že jeho moc napokon závisí na Božom dopustení a poznamenal pritom na ľahkosť s akou sa dá odolať Diablovi. Iróniou však je, že Molitorova kniha bola prvým traktátom o čarodejniciach, ktorý bol ilustrovaný s drevorezbami, ktoré znázorňovali ako reálne tie samé aktivity, ktorý uvedený popis k nim popieral. Molitor, narodený v Kostnici, študoval na univerzitách v Bazileji a Pávii, na ktorých v roku 1470 získal titul v kanonickom práve. Po návrate do Kostnice pôsobil ako notár a potom ako vikár na biskupskom dvore. V roku 1482 začal pracovať na dvore Sigismunda, kde sa stal jeho radcom a potom v roku 1495 alebo 1496 kancelárom Tyrolska. V roku 1497 sa stal prokurátorom na Reichskammergericht, len prednedávnom vytvorenom ríšskom komorovom súde. Na dôvažok k svojej najznámejšej práci De Laniis, Molitor ešte napísal veľký počet právnických textov a jednu komédiu.

De Laniis

V roku 1485 pápežský inkvizítor Heinrich Kramer viedol rozsiahle vyšetrovanie čarodejníctva v oblasti okolo Insbrucku, hlavného mesta Tyrolska. Hoci toto vyšetrovanie skončilo s oslobodením všetkých siedmich podozrivých skutočne stíhaných, Kramer podrobil vyšetrovaniu približne pätdesiat ľudí, vrátane niekoľkých z domácnosti arcivojvodu. Sigismund zjavne zostal relatívne stranou od týchto súdnych stíhaní, ale bol nimi značne rozrušený preto poveril Molitora aby mu osobne osvetlil tieto problémy.
K tomuto problému sa Molitor rozhodol pristúpiť vo forme dialógu ktorý sa odohráva medzi ním samým, arcivojvodom a ďalším juristom Konrádom Schatzom. Táto forma bola štandardným scholastickým postupom a Molitor ho použil, aby pomocou neho odovzdal základné kresťanské posolstvo. Na motívy týchto nedávnych udalostí, takmer v tom istom čase ako Kramer zostavil svoj spis Malleus Maleficarum, rozvinul Molitor alternatívnu perspektívu, hlboko zakorenenú v tradícii Canon Episcopi popierajúcej realitu väčšiny skúseností, ktoré sa spájali s čarodejníctvom a mágiou a zároveň trvajúcou na Božej zvrchovanej vláde na tým všetkým. Po vzájomnej diskusií sa všetci dohodli na konečnom stanovisku, že čarodejnice nedokážu ovplyvňovať počasie, spôsobovať chorobu alebo impotenciu, meniť sa na zvieratá, lietať na sabat, počať s démonmi alebo predpovedať budúcnosť. Samozrejme tieto veci boli možné len ak ich dopustil Boh; ale aj Diabol ma svoju obmedzenú moc a pôsobí ňou väčšinou prostredníctvom prírodných procesov a jeho moc vytvárať ilúzie a nimi sa snažil ľudí oklamať aby si mysleli, že majú magické schopnosti. Molitor uznával, že niektorí ľudia sa odvrátili od Boha k Diablovi a tvrdil, že skutočný pakt si zaslúži smrť za apostázu a idolatriu, ale v závere poznamenal, že Diabol sa dá ľahko poraziť pomocou kresťanskej zbožnosti.
Podobne ako v Malleus aj v De Laniis sa čarodejníctvo považovalo za niečo obzvlášť spojené so ženami, pravdepodobne kvôli tomu, že prevažná väčšina podozrivých v  procese v Innsbrucku boli ženy, čo vychádzalo z dlhotrvajúcej ľudovej tradície spájajúcej obzvlášť škodlivú mágiu  (hoci v žiadnom prípade nie výlučne) so ženami. Ale na rozdiel od Kramera sa Molitor nepokúšal vysvetľovať toto prepojenie, poznamenajúc len že ženy sa prikláňajú k Diablovi kvôli chudobe, zúfalstvu, nenávisti alebo nejakému inému pokušeniu. V závere sa vyslovuje o pokojnom nabádaní žien aby tak odolali lichôtkam Diabla pripomínaním príbehu panny Justíny, ktorá porazila troch démonov znamením kríža.

Ilustrácie

De Laniis bola prvou knihou o čarodejníctve, ktorá bola ilustrovaná drevorezbami zobrazujúcimi čarodejnice a Diabla, zapojených do rozličných aktivít diskutovaných v texte. Je trpkou iróniou, že tieto obrázky, ktoré sa stali modelom pre budúce ilustrácie, znázorňujúce ako skutočné veci tie, o ktorých sa Molitorov text zmieňuje iba ako o púhych ilúziách. Molitor pravdepodobne dúfal, že ilustrácie by mohli pritiahnuť dôverčivých čitateľov, ktorých myšlienky by následne mohli byť dané na správnu mieru jeho popisom, ale zdá sa takmer isté, že napriek svojmu skeptickému textu sa kniha stala bohatým prameňom  obrázkov, ktoré čarodejníctvo opatrili zdaním reálnosti, pomáhajúc tak napokon upevniť dojem, že čarodejnice a ich magická moc znamená skutočnú a mocnú hrozbu voči jednotlivcom a vo všeobecnosti pre celú kresťanskú spoločnosť.
Edward Bever


Použitá a odporúčaná literatúra:
Baroja, Julio Caro. 1964. The World of the Witches. Trans. O. N. V. Glendinning. Chicago: University of Chicago Press.
Broedel, Hans Peter. 2003. The Malleus Maleficarum and the Construction of Witchcraft: Theology and Popular Belief. Manchester, UK, and New York: Manchester University Press.
Lea, Henry Charles. 1939. Materials Toward a History of Witchcraft. Vol. 1. Edited by Arthur C. Howland. 3 vols. Philadelphia: University of Pennsylvania Press.
Maxwell-Stewart, P. G. 2001. Witchcraft in Europe and the New World, 1400–1800. New York: Palgrave.
Midelfort, H. C. Erik. 1972. Witch Hunting in Southwestern Germany, 1562–1684: The Social and Intellectual Foundations. Stanford: Stanford University Press.
Server Frühe Neuzeit. “Lexikon zur Geschichte der Hexenverfolgung: Ulrich Molitor.”  http://www.historicum.net/themen/hexenforschung/lexikon/alphabethisch/h-o/art/Molitor_Ulrich/html/artikel/1659/ca/fea76e3eb00dfacede8b8ad48bb30bf8/  (15. máj 2012).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára