Kritici Cirkvi veľmi radi tvrdia, že až v roku 1890 pápež Lev XIII. konečne zavrhol otrokársky systém. Dá sa však poľahky a rukolapne ukázať, že zásadné pápežské odsúdenie afrického a indiánskeho otroctva prišlo o tri až štyri storočia skôr.
Šesťdesiat rokov predtým, než Kolumbus priplával do Nového sveta pápež Eugen IV. odsúdil zotročovanie ľudí na novo kolonizovaných Kanárskych ostrovoch. Jeho bula Sicut Dudum (1435) napomína európskych otrokárov a nariaďuje, aby
“všetci a každý z veriacich oboch pohlaví, v lehote do 15 dní od uverejnenia týchto listov tam kde žijú … prinavrátili ku bývalej slobode všetky a každú osobu akéhokoľvek pohlavia, ktoré bývali obyvateľmi spomínaných Kanárskych ostrovov … a ktorí boli podrobení otroctvu. Títo ľudia sú úplne a naveky slobodní a mali by byť prepustení bez vymáhania alebo prijímania akýchkoľvek peňazí.”O storočie neskôr pápež Pavol III. aplikoval rovnaký princíp na novoobjavených indiánov zo Západu a Východu v bule Sublimis Deus (1537). Tento pontifik popísal otrokárov ako spojencov diabla a označil pokusy ospravedlniť otroctvo za “neplatné.” Spolu s bulou bol vydaný ďalší dokument Pastorale Officium, ktorým sa vynášala exkomunikácia tzv. latae sententiae a ktorej odvolanie bolo rezervované výhradne pápežovi, nad tými, ktorí sa pokúšali zotročovať indiánov alebo kradnúť ich majetky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára